V dávnejšom príspevku som vám sľúbila, že vám niekedy ukážem fotky z "vlastnej dielne" a tak som sa rozhodla, že práve dnes je tá správna chvíľa. Znova musím povedať, že nie som fotografka, ale len konzument v tomto smere, bohužiaľ. To, že som bežne na fotkách je fajn, teším sa z toho, ale tvoriť fotky z pohľadu fotografa, tak to už je iná káva. Stojí to za to, vyskúšať to! Ako som už spomínala
tu, moje kontakty s fotoaparátom boli tak akurát pár sekundové a to vždy len vtedy, keď som ho podávala priateľovi pri fotení vlastných outfitov. :-) Dokonca aj tieto fotky, ktoré dnes vidíte som nemala robiť ja, ale on, no keďže mu to časovo nevyšlo, musela som to vziať pod svoje "roztrasené" krídla. A poviem vám, bol to zážitok! :-)
Záujmom môjho objektívu bola moja sesternica Andrejka a som za to nesmierne rada. Veľmi mi totiž uľahčila tento fotografický debut a to hneď z viacerých dôvodov. Tým prvým je ten, že ju mám veľmi rada a jej radosť je aj mojou radosťou. Veď to poznáte, taká tá endorfínová záležitosť. Druhým dôvodom je, že si naplno dôverujeme a to je hlavný predpoklad spontánnosti a uvoľnenej atmosféry. Jednoducho povedané, bavíme sa. :-) Do tretice mi nedá nespomenúť, že je veľmi krásna, veď pozrite tie fotky. Neviem ako je to u vás, ale moja srdcovka je ten triptych na konci článku.
Pri tomto fotení som si uvedomila, že aj keď pôvodný plán fotiť vonku kvôli počasiu zlyhal a zároveň aj to, že všetky pripravené outfity určené "na von" sa v interiéri nepoužili, lebo by tak nevynikli a k tomu všetkému som pritom nemala žiadne skúsenosti s fotografovaním, dalo sa to zvládnuť, pretože bol pri mne človek, s ktorým som mohla byť aj v týchto situáciách sama sebou. Preto odporúčam všetkým, ktorí chcú začať s fotením, nech začnú s nejakým fajn človekom a ono to už potom pôjde, ako sa to hovorí, "ako po masle". :-)
PS: Dnešné fotky nie sú jediné, na ktorých mi Andrejka zapózovala. Tie ďalšie s inou tematikou vám "odvysielam" neskôr.
Ahojte
Katharine
